Martin Chudík

Ako som šiel fotiť alebo stretnutie s Červenou čiapočkou

         Vonku svietilo slnko. Bol jeden z tých dní, kedy zatúlané pavučiny držia svojimi vláknami posledné slnečné lúče.

         Vstal som z postele. Keďže bola sobota, mohol som robiť, čo som chcel. V hlave mi skrsla myšlienka:

         „Zoberiem foťák  a pôjdem do lesa spraviť pár záberov kvetov a hríbov. Možno budem mať šťastie a nafotím aj nejaké lesné zvery.“

O pol hodinu som už kráčal lesom, v jednej ruke foťák, vo vrecku náhradné batérie pre prípad, že sa mi tie vo foťáku nečakane vybijú. Odrazu mi padne zrak na veľký dubák, na ktorom sa opaľoval roháč. Rýchlo som zapol foťák, zvolil som macro režim, clonu nastavil na najmenšiu hodnotu, aby som dosiahol rozostrenie pozadia a cvakol som. Na fotke kraľoval majestátny chrobák na svojom lehátku. Šťastný z vydarenej snímky, pobral som sa ďalej.

         V okamihu, keď som zablúdil zrakom k ďatľovi, ktorý usilovne vyďobával larvy spod kôry starého duba, započul som šuchot v tráve za neďalekým kríkom.

         „Ak je to medveď, bola to moja posledná vychádzka,“ prebehlo mi hlavou.

Na mieste, skade vychádzal šuchot, som už tušil hnedú srsť môjho popravcu. No na veľké prekvapenie nevyskočil na mňa žiadny medveď, ale spoza kríka sa vynorilo krásne dievča celé v červenom, v ruke držalo prútený košík plný hríbov. Bola to Červená čiapočka.

         „Kdeže si sa vybrala?“ pýtam sa jej.

         „Na rekvalifikačný kurz pre Červené čiapočky. Odkedy sa v našich lesoch premnožili vlky, je potrebné absolvovať tento kurz, ktorý mi pomôže obrániť babičku a seba pred tými krutými nestvorami. Cestou som chcela nazbierať zopár hríbov, aby som nešla po kurze k babičke s prázdnymi rukami,“ rozhovorila sa Červená čiapočka.

         „Dobre robíš,“ odvetil som. „V dnešnej dobe je veľmi dôležité vedieť sa brániť.“

Ešte dlho sme sa rozprávali. Mali sme dosť času, keďže cesta na kurz bola ďaleká, ale ubiehala nám rýchlo. Nakoniec sme prišli pred budovu s nápisom: Rekvalifikačné kurzy pre Červené čiapočky. Pod ním na ceduli visel ďalší: Vlkom vstup zakázaný.

Bol čas rozlúčiť sa. Sľúbili sme si, že sa stretneme aj na ďalší deň.