Martin Chudík

Postupne na svoj blog uverejním ďalšie pokračovania krimidrámy Čierny havran J

Čierny havran

         Dej tohto tajomného, napínavého a temnotou popredkávaného príbehu sa začína v jednom peknom americkom mestečku Blackville, ktorého názov akoby predpovedal jeho strašný osud, ktorý sa mal naplniť niekoľko rokov.

         Písal sa rok 1990, keď pokojné mestečko Blackville rozkvitalo do krásy. Bolo plné zelených parkov, košatých stromov a detských ihrísk. Aj keď nebolo veľké, obývalo ho plno dobrých ľudí a život v ňom bol pokojný.

         Neďaleko námestia stál pekný dvojposchodový rodinný dom s veľkou záhradou, v ktorej sa nachádzala hojdačka a zvyšok mohol slúžiť ako vhodné miesto pre rodinné pikniky počas krásnych slnečných dní, kedy posedenie vonku pod slnečníkom dodávalo jedlu osobitú chuť. Toto malé kráľovstvo patrilo milej rodinke Traightovcov, ktorá pozostávala zo štyroch členov – matky July, otca Georgea a ich dvoch detí, staršej dcéry Michelle a mladšieho syna Johna.

         George bol vyštudovaný lekár v stredných rokoch, no pracoval vo výskume. Už odjakživa chcel pomôcť ľudstvu vynájdením nejakého lieku. Často obetoval svoj voľný čas práci na úkor rodiny.

July bola právnička. Pätnásť ročná prax jej priniesla veľa klientov a stále pribúdali noví, keďže jej dobrá povesť sa šírila okolím ako sa šíri krásna vôňa čerstvo upečeného chleba a očarúva každého, kto vdýchne čo i len jednu molekulu takéhoto vzduchu.

Michelle bolo veľmi pekné dievča s krásnou snedou pleťou, modrými očami a červenými perami ako víno. Vlasy mala dlhé, hnedé, rada ich nosievala rozpustené, postavu štíhlu, nadobúdajúcu kypré ženské tvary v oblasti pŕs a bokov, ktoré sa formovali rukou pubertálneho obdobia.

John bol takpovediac ešte len dieťa. Vlasy mal čierne, nakrátko ostrihané. Nosil okuliare, lebo bez nich by len sotva dovidel do vzdialenosti jedného metra. Nedisponoval vysokou postavou. Na svoj vek (ešte nechodil do školy) bol pomerne vyspelý. Ovládal celú abecedu, vedel plynulo čítať aj písať. Jeho záľubou boli počítače. Zväčša hrával len hry, ale ani základná práca s textovými editormi mu nebola celkom cudzia.

         Na prvý pohľad to bola úplne normálna rodinka, no netreba zabúdať na porekadlo „nie je všetko zlato, čo sa blyští.“ V čase, kedy sa začína tento príbeh má Michelle dvanásť rokov a jej mladší brat John iba šesť. Z tohto dosť veľkého vekového rozdielu by jeden predpokladal, že vzťah medzi nimi nebol najlepší, no opak bol pravdou. Keďže Michelle sa musela o Johna mnohokrát starať a strážiť ho pokiaľ boli ich rodičia v práci, zvykli si, a tak prilipli na seba, že ten šesťročný rozdiel medzi nimi nebol vôbec prekážkou ako to býva u mnohých súrodencov s veľkým vekovým rozdielom. Hrávali sa spolu karty, na skrývačku, naháňali sa a spolu sa bláznili. Mnohokrát ani nezbadali ako rýchlo ušiel čas a rodičia boli už aj z roboty naspäť.