Dve tváre
Jesenný červotoč pochmúrnym dychom
napadol veselé mysle,
pohltil radosti vo víchre rýchlom,
na tvárach - výrazy kyslé.
Lezie, lezie ako pod nechty zima,
drží nás v pevnom objatí,
zvádza pohľadom: „Nežne pritúľ si ma.“
Jej úsmev ťa však zahatí.
Je krásny, farebný, no premenlivý.
Často mení aj náladu,
s tvárami lesných listov robí divy,
zavedie ľudí do sadu.
Teplý bozk nám prinesie štedré dary,
studený samú clivotu,
snáď sa ti pozitívne myslieť zdarí
a zabudneš už na psotu.

Komentáre
mno tak vies ako...
Martin,
Bisťu, ani nos nevystrčím... (((-:
.
mno,
Valasik
Lasky,
Sygon,
Lusi,
jak zlé počasie??
martin
:D
Lusi,
Valasik,
to u nás
Ahojki,
Poli,
ďakujem, papa
Martin,
martins
Viem čím to bude,
"Mešťania" majú poväčšinou pred sebou samé domy, betón.... tak im tie zapršané šedé múry neprídu také krásne.
Myslím, že to bude takto, čo ty na to? :-))
Srdiečko,
K...
Katka,
Ale že si to ty, tak odpúšťam ;-)
Myslím,
Martinko,
Tak synoným je veeeľmi veľa, ale som ich už aj veľa použila. A nestíhajú ich tak rýchlo vyrábať aby som ich mohla stále obmieňať:-))
K...