Martin Chudík

tvoje básne ma nútia plakať...niekedy (teda väčšinou) nemám slov

keď som písal svoje prvé básne (asi sedem rokov späť), podobali sa na tieto tvoje a ja som bol za ne nesprávnym spôsobom zkritizovaný a prestal som písať. Ty si kritizovaný správne, máš aj učiteľa a tak to nevzdávaj. Po siedmych rokoch( magickuš numró:), a tie roky boli naozaj, ale naozaj rušné som začal písať znovu, plný úplne iných vnemov a ti poviem, mám z toho teraz oveľa väčšiu radosť ako vtedy a tak ty len píš až ti ruka začne rodiť plody :)) Veď nič v prírode nezakvitne hneď, možno si len v puku a tak trpezlivosť...

dúfam, že neplačeš nad tým, aké sú zlé :-))

táto báseň bola takou sebareflexiou. Úvaha o tom, že dnešný svet pohŕda básnikmi, že ľudia nevedia vnímať čaro poézie, lebo sa ženú len za hmotnými statkami (teda česť výnimkám). Ale písať určite neprestanem :-))

ľudia milujú básne, to iba politika je taká prevrátená, že necháva básnikov chodiť o žobráckej palici a hladovať...

Tuším ste sa s Vladkom našli, ty inklinuješ k viazanému veršu, on k voľnému, dopĺňate sa...

... možno sú niektoré slabšie, iné silnejšie, ale zlé určite nie.

to by som ti už dávno povedala, keby som si myslela, že sú zlé ... podľa mňa sú krásne...všetky...

To si ma veľmi potešila :-))

len pravdu som povedala (teda, napísala) ;)

a aj s tebou Martin, ľudia básne nevedia čítať, chce to trošku odlišnejší spôsob vnímania, no v ľudí stále verím, či poéziu milujú alebo zatracujú :)