Keď načriem do vrecka
Každá duša časom sfučí. Ešteže tá ľudská prežije aj smrť.
Som len schránka, do ktorej Múza posiela svoje odkazy.
Zvyk je železná košeľa. Musíme si ju občas vyzliecť, aby nás nestiahla na dno.
Váhu človeka určuje aj to, koľko toho nosí na pleciach.
Ľahšie sa padá z nôh, keď chýba vôľa vstať.
Komentáre
jooj-ani nevieš-ako si mi "nastrunu"..
ja spať pod "širákom" sa teším..a môj muž povedal:=dve noci boli dosť!!!ja chcem byť už železného zvyku hosť!! večera + klídek + telka + posteľ moja veľká ...=
tak
a tak dobre vonku bolo-samé hory naokolo..svieži vzduch..žiaden ľudský ruch..
a tu..panely horúce..
snád zlomím ho "nabudúce"..
hlboké
Radosť,
Matuška,
Mno, proti spaní pod širákem v zásadě nenamítám, mi tam spali furt. Někdy propust, někdy kanál.
Miťo,
:)
Lulla,
co
Bonnie,
neotrasitelny