Martin Chudík

Kyslé starosti

Skyslo mlieko,

svojím pokazeným hlasom rieklo,

že život býva aj kyslý

a nie vždy to každému myslí.

Pravdu malo,

šťastie ma ani dnes nebozkalo,

dva mosty prišli do cesty,

čakajú na mňa ako nevesty.

Ktorý je môj?

Ktorým prejdem a vyhrám ťažký boj?

Je neskoro, stále neviem,

zatiaľ si na ružiach neusteliem.

Ďalšia zrada,

asi ma aj láska nemá rada,

teplom srdce pohladila,

potom – nedosiahnuteľná míľa.

Pocit božský,

v mojich očiach bežia lásky nôžky,

pri nej sa vždy cítim šťastne,

chcem jej stále šepkať slová slastné.

Spieval smútok,

sídlia vo mne slzy všetkých zátok,

srdcom hľadí v inú stranu,

mám z toho dušu doráňanú.

Padol osud.

Mám teraz zúfalý bežať po sud?

Nie, nie je to mne vlastný štýl,

radšej s nádejou ubehnem pár míľ.

Moje vraždy,

budem sa nimi prebíjať navždy

a napriek týmto problémom

si zo šťastia vystavám veľký dom.