Lesní umelci
malá
rastlinka vzpína
svoju hlávku k nebu,
pomedzi zelené koruny
mohutných velikánov
vidí len záblesky
belasej oblohy,
raz
nadíde
čas,
aj ona svoje
oči uprie z výšky
na novú ratolesť,
kôra obrovských stromov
je popísaná životnými príbehmi,
ich zelené listy sa po celý rok
plnia novými príhodami,
keď sa ich nazbiera
plná
koruna,
lístie
na
padá na
prírodný koberec
ako slzy plačúceho
neba, každý list je zvláštny,
väčší – román ukrýva, menší – lyrická
žilnatina zdobí, mladá rastlinka opäť
hľadí do výšin, obdivuje umelcov,
teší sa, že rastie medzi nimi, raz
aj ona napíše svoj príbeh, no
teraz musí svoje drobné
lístky uložiť k
spánku, jej
čas
ešte
len
príde
Komentáre
Hm... tak vidíš, že Ti ide aj voľný verš, Martin... Toto je jedna z Tvojich
Dakujem Zuzka,
Haproval nám internet, Martin, tak môžem odpovedať až teraz.
Zuzka,
Možno by si tomu mal dať trochu modernejšiu formu, pohrať sa s
Ale tu by si mi napríklad páčil miernejší úlet, všetko písať malým, nechať plynuť riadky nezávisle na rytme, miesto bodiek za vetou používať len čiarky, proste to trochu zmodernizovať, urobiť z toho taký menší vietor, keď je to o listoch, nech je to tam aj trochu cítiť. Zaexperimentuj s tým, ale nie tak, že budeš meniť slová, len daj tomu inú vizuálnu podobu.
Zuzka,
Tak, tak, kaligram. List... Povedzme...
Hej, list
Nemáš na strom dosť slov. Musí to byť niečo jednoduchšie.