Martin Chudík

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Lietajúca ryba

 

 

Lietajúca ryba

 

       Bol jeden z letných dní, kedy sa obloha, more i súš kúpali v zlatistej pavučine slnka. Ľudia sa pred silnou páľavou ukryli vo svojich domčekoch a čakali kým sa zvečerí, aby sa mohli prejsť pri svite mesiaca po vlhkej piesočnatej pláži.

        

Ani vtáky zvyčajne krúžiace nad morom, nevládali rozprestrieť krídla a letieť v ústrety voľnosti. Ticho oddychovali v tieni svojho tela. Ryby klesli k samému dnu, div, že sa nezahrabali do bahenného zábalu. Len jedna malá rybka menom Sunny živo plávala sem a tam. Poháňala ju nekonečná zvedavosť. Chcela vedieť, prečo je dnes voda taká teplá. Cez hladinu dopadali na jej šupiny striebristé lúče a ligotali sa tisícimi diamantmi.

 

„Deje sa niečo zvláštne, musím zistiť, čo je pôvodom tej jasnej žiary,“ pomyslela si a začala plávať čoraz bližšie k nepoznanej časti svojho domova.

 

Svetlo bolo stále jasnejšie, no rybke to nestačilo. Sunny plávala ďalej až kým sa nosom nedotkla hladiny. Opatrne vystrčila hlávku a nadýchla sa prehriateho morského vzduchu. Nad sebou uvidela žlté klbko, ktoré ju mámilo.

 

„Je krásne, no tak vzdialené,“ vzdychla si nešťastne. „Kiežby som sa ho mohla dotknúť!“

 

Sunny zúfalo plávala po hladine a snažila sa niečo vymyslieť. Odrazu sa začala odrážať chvostovou plutvou od vody, no stále to nestačilo. Na neúspešné pokusy malej šibalky dotknúť sa slnka, sa z nebeského oblaku díval Boh. Uľútostilo sa mu rybky, zdvihol svoje ruky k srdcu a z lásky jej vytvoril dve malé krídelká. V skutočnosti to boli blanité plutvy, ale Sunny to vôbec neprekážalo vzlietnuť nad drobné vlnky mora, a tak sa priblížiť k vytúženému cieľu.

 

 „Nikto sa nemôže slnka dotknúť, jeho úsmev hreje, no každého, kto  by mu chcel podať ruku, spáli,“ zvonivým hlasom riekol Boh.

 

Rybkou prenikol tón jeho láskavého hlasu a náhle pochopila, že sa stal zázrak. Odvtedy mohla Sunny každý deň pozdraviť slnko a na pár sekúnd vystriedať more za vzduch. Ľudia, ktorí videli, ako sa rybka vznáša nad hladinou, ju nazvali Volitans (z latinského slova volare- lietať).

 

Na jej počesť sa na nočnej oblohe zjavuje súhvezdie Lietajúca ryba, ktoré pripomína silné odhodlanie malej Sunny dotknúť sa nebies.


Poviedky | stály odkaz

Komentáre

  1. no, teda!
    veru, nikto sa nemôže dotknúť slnka...
    publikované: 29.03.2010 07:05:41 | autor: matahari (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. nie je zdravé dotýkať sa hviezd :)
    ba ani tej domácej
    publikované: 29.03.2010 07:21:38 | autor: Petula (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Matahari, Petula,
    ďakujem, že ste sa pristavili :-))
    publikované: 29.03.2010 14:14:19 | autor: martins (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Martin :)
    no jo... . sú aj nedosiahnuteľné veci na tom to svete, alebo niečo je lepšie obdivovať z diaľky ... slnko ťa spáli , a hviezdy sú tiež krajšie z diaľky,dôležité je aby človek mál niekoho vedľa seba s kým ich môže obdivovať a tešiť sa z ich krásy ...
    publikované: 29.03.2010 14:22:00 | autor: iris (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Iris,
    presne ako vravíš :-)
    Ale zas na druhej strane snaha a odhodlanie ísť si za svojím snom, je obdivuhodné...
    publikované: 29.03.2010 20:20:36 | autor: martins (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Martin...
    Aj Ikaros zistil, že Slnko je usmievavé, ale len zdiaľky. Podobne je to aj v banke, kým si za prepážkou, usmievajú sa na teba, keby si tam preskočil s pištoľou, tak im úsmev zamrzne... ((-:
    publikované: 29.03.2010 22:30:09 | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014