More plné nárekov
More plné nárekov
brázdia vlny rozbúrené.
Kto ich videl, vyriekol:
„To sú slzy ľudí nemé.“
More skrýva veľký žiaľ,
čo každý v srdci nosil.
Ja som more požiadal
o veľký prílev posíl.
Múdra voda spenila sa,
odvetila tichým hlasom:
„Moje mocné morské lasá
snímu tvoje trudy razom.“
A tak sa už netrápim
žiaľom z lásky väznený,
viac už nie som prekliatym,
čo prežil život v súžení.
Komentáre
Otazka
poucena,
milý Martin,
milá poludnica,
milý Martin,
poludnica
ahojki,
...
quassas
Martin, mne sa v tejto básni žiada trochu modernejší jazyk. Namiesto
Dobrý večer prajem...
:-)
Ahoj Zuzka,