Táto báseň vznikla prepracovaním mojej staršej básne Prebúdzanie
Odchod zimy
Hľadím zbožne na oblohu,
čierne vrany sťa vojakov šík
halí nebo, nezočí ho nik,
dovidíš len sotva k rohu.
Slnko šepká za krídlami,
túži premôcť studenú zimu,
zničiť mocou rezkého rýmu,
pochovať ju pod kryhami.
Vtáky sadajú na stromy,
ich spev pomáha Slnku,
zimu mrazivú prelomí.
Zimná tvár stratila silu,
teplo zavládlo vonku,
ruku podalo nám milú.
Komentáre
Martin, bravúrne zvládnutý sonetík! Lepšíš sa, chlapče, lepšíš...
Ďakujem,
Snažil som sa, aby mala kompaktnejší obsah a zmenil som niektoré rýmy. Ale poviem ti, prerábať niečo napísane je tažšie ako napísať niečo nové :-))