Martin Chudík

Odišiel

Dúha onemela.

Kolíska farebných veršov,

ktorá každé srdce hriala,

všetkým dala veľa,

či už dotkla sa jej

ruka veľká a či malá.

Teraz kvapky duše skáču

po mäkkých barančekoch neba.

Najvyšší si ho povolal,

na znak úcty ponúkol mu

epiteton soli

a kúsok básnického chleba.

Na zemi po ňom zostal šál,

šál z hrejivých nežných slov.

Jeho odchod veľmi bolí,

list bez neho skončil holý,

plačú zvony kostolov.