Pokojný nepokoj
Bezvetrie,
ani lístok sa strachom nepohne,
ticho,
o chvíľu zaznie burácavý krik,
rýchlo
zbehnem po jednu iskru do vyhne,
roztancuje
listy, už vreskot nezačuje nik.
Pokoj,
milujem ho, no je vzácny príliš,
námety
neponúkne len tak na počkanie,
chyba,
ak si vánok s víchrom často mýliš,
cítiš,
že tá búrka väčšmi citmi vanie.
Rovnováha
nech si vždy medzi nimi kraľuje,
poteší
ma skromné ticho, ba aj hlasný hluk,
priznávam,
mám rád svetlo, hoc´ rovno tma tu je,
nikdy
nezanevriem na rozmanitosť lúk.
Komentáre
rozmanitos luk je fasa :)
Tiež si myslím :-)
Martin všetko super...
a nepokojný pokoj si už zažil?
Martha,
Belív,
Len teraz neviem, čo je väčšie a čo menšie zlo, či Pokojný nepokoj, a či Nepokojný pokoj! Budem nad tým rozmýšľať ;-)
Martin...
Lasky,
brú noc
:-))
Ale pri pokojnom nepokoji... vnímaš to ako nepokoj, no to, že je pokojný nám pomôže a poteší, navyše máme pocit, že ho skvele zvládame...
Tak nejako:-))
A teraz, keď si mi to takto vykreslila,
Juchú... :-)
Nehovoriac o súhlase :-))
Dobrú a ... o mne! :D
jasné, že o tebe ;-)
Jasné, že o mne - čo? :D
Veď vopred :D