Porazený
Rozliala sa studená krv
a pramienky pravdy stekajú
po dorezaných telách.
V boji je každá hlava smelá,
bojí sa však krutého meča.
A keď sa život nezalieča
svojím žiarivým úsmevom,
je neskoro...
Duní len pietny hrom
a unavené cikády
dajú posledné požehnanie
pred cestou do samoty.
Komentáre
preco tak pochmurne?i
Ahoj Čoko,
Martin,
Vasilisa,
ked si mozes posediet na teplej zemi-
cim k zemi sme "niz"-tym lahsie sa nesie zivotny kriz...
ked usmevom sa nezalieca zivot sam-
ja radu mam:
..zapasit treba...neujst nikdy z boja...nebat sa ran,ze sa snad nezahoja...nepatrit nikdy medzi neveriacich.../J.SMREK/
Ísť ďalej...
v ľudí, v naše sily,
len sa nebáť,
´ni keby nás bičom bili,
bojovať a vztýčiť hlavu,
cítiť svoju pýchu zdravú,
nikdy nezastať...
tak :-
a casty nech je tvoj host - zo zitia RADOST...