Martin Chudík

Pre Rozprávočku

Rozprávočka, nebuď smutná,

básne teraz oddychujú,

našli si svoj tienik malý,

a už svorne krášlia tuju.

Príde čas, keď tieň sa stratí,

zasype ho úsmev, slzy,

básne vyskočia jak strely,

tuju hneď samota mrzí.

Verše, strofy zdobiť budú

metafory, anafory,

rozmanité vône básne

farebné sťa semafory.

Keď neskáču po papieri,

ukryté vyspevujú tam,

hlboko, hlboko v duši,

kde každý nazrieť musí sám.