Spomienky
Pusté domy stoja na tmavých uliciach,
v ich oknách sa už nemihoce život ľudských sŕdc.
Ostalo len ticho.
Už nepočuť rinčanie rozbitých pohárov,
ktoré padli za obeť detským šarvátkam.
Len slnko potichučky spaľuje šedé múry.
Múry, tie pavúkmi nekonečne zdolávané horolezecké steny.
Všetci opustili svoje rodné hniezda.
Odišli za novou budúcnosťou,
rozprestreli krídla a odleteli preč.
Odleteli, aby z nových obydlí srdcu blízke spravili.
Tie staré im však v srdciach vryté navždy ostali.
Komentáre
už sa mi to zdá o niečo lepšie,
zojana
a snažiš sa dobre :))
vlastne je to už o dosť lepšie ako predtým
držím palce a nech ti to píše :))
zojana