Martin Chudík

Srdce na prechádzke

Slnečný svit prebudil ma,

zrána na oči mi sadol.

Vyskočil som z postele

a dedinou kráčal nadol.

Moje kroky viedli ma tam,

kde srdce šťastím piští.

Túlal som sa cestičkami,

brodil som sa v lístí.

Príroda sa usmievala,

pozerala na mňa zbežne,

celou cestou vábila ma,

šepkala mi slová nežné.

K potoku som prišiel šťastný,

unavený z prechádzky,

napil som sa čírej vody,

zhodil kabát tulácky.

Jeden dúšok tohto moku

dodal telu veľkú silu.

Novou túžbou obdarený

vydal som sa hľadať milú.

Hľadám, kráčam ulicami,

moje srdce kričí láskou,

už viac nechce blúdiť samo

týmto svetom s kotvou ťažkou.

Bez kotvy hneď devu nájde,

vrúcnou láskou k nej zahorí,

bude šťastné a slobodné

radosť šíriť aj za hory.