Martin Chudík

Tuším, kam kráča ľudstvo.

Premýšľam, kam mám kráčať ja.

         Často sa zamýšľam nad svojou budúcnosťou. Premýšľam o tom, čo ma čaká. V duchu si kladiem otázky: „ Má už každý z nás svoj osud predurčený? Alebo je v našej moci ovplyvniť ho?“ Nikto nepozná stopercentnú odpoveď. Len čas ukáže, ako sa náš život vyvinie.

         Ako povedal francúzsky filozof Jean Jacques Rousseau: „Každý  človek je vo svojom vnútri dobrý, len je kazený zlým usporiadaním spoločnosti.“ Z vlastnej skúsenosti viem, že tento výrok je pravdivý. Najviditeľnejšie je to v početnejšej spoločnosti, kde je možné sledovať, ako sa jednotlivci k sebe správajú. Dobrým príkladom je škola, keďže u mladých ľudí, ktorí si ešte len hľadajú svoje miesto v spoločnosti, je ich správanie najlepšie pozorovateľné.

         V skupine mladých ľudí sa vždy nájde minimálne jeden vodcovský typ, „najväčší“ frajer, ktorý si o sebe myslí, že je Boh a ostatní ho musia obdivovať. Ostatní, ak chcú niečo znamenať, snažia sa votrieť do jeho priazne. Začnú sa podobne obliekať, počúvať rovnakú hudbu a prispôsobia svoje správanie, aby boli „in“. To všetko len preto, aby sa stali populárnymi. Keď vidím, ako sa z normálnych ľudí stávajú akési bezduché kópie niekoho iného, je mi z toho zle. Každý z nás je jedinečný a nemal by zo seba robiť niekoho, kým nie je. Nikdy by som svoju dušu nezapredal za takú „popularitu“.

         Vzťahy medzi mladými ľuďmi sa zmenili. Z priateľstva zostal už len pojem, ktorý stratil význam. Súčasné kamarátstva sú založené na zneužívaní pomoci toho druhého. Česť výnimkám! Takíto „kamaráti“ poznajú človeka, len keď ho potrebujú. Inokedy vás ledva poznajú. Ja som človek, ktorý rád pomôže druhým a len ťažko sa mi hovorí nie niekomu, kto ma požiada o pomoc. V dnešnej dobe to ale nie je bohvieaká vlastnosť. Ľudia to začnú zneužívať a ja sa stanem otrokom svojej vlastnej dobrosrdečnosti a ochoty.

         Súčasný kapitalistický systém robí z ľudí monštrá, ktoré hrabú len pre seba a nehľadia ani len na svojich blízkych. Rebríček  hodnôt a priorít sa úplne prevrátil. Na prvom mieste sú peniaze. Ľudstvo sa uberá zlým smerom. Každý sa len za všetkým ženie a ľudia zabudli na rodinné vzťahy. V duchu nad tým len krútim hlavou. Kde zostali najvzácnejšie hodnoty ako sú zdravie, láska a šťastie? Hodnoty, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie. Som preto iný? Mám sa zmeniť a začleniť sa medzi zombíkov, ktorí svoje šťastie nikdy nenájdu? Ak áno, môj život bude možno ľahší, ale sotva sa budem môcť pozrieť do zrkadla a povedať si, že žijem plnohodnotný život. Ak nie, možno sa niektorí budú na mňa pozerať ako na čudáka, ale môj život bude aspoň bez čiernych škvŕn na mojej duši.

         Už som sa rozhodol! Vlastne odpoveď na túto otázku som už dlho nosil v sebe, ale teraz ju vyslovím nahlas, teda napíšem. Nikdy sa nezmením a svoje hodnoty si budem strážiť, aj keď mi tento postoj možno prinesie tŕnistejšie cesty životom. Nevadí. Budem bojovať a aspoň svojou maličkosťou sa pokúsim zlepšiť už dosť skazenú spoločnosť. Držte mi palce a aj vy sa zamyslite nad svojím životom!