Začiatok
Odetý v rúchu bez slov,
neznal som krásu veršov,
prameň písmen bol zamrznutý,
nehrial ma ako víno sudy.
Potom však dážď zalial ma,
nebola to pohroma,
ale šťavnatý básní príval,
udivený naň som sa díval.
Ľad vo mne sa roztopil,
prepadlo ma plno síl,
stačil jeden úsmev žiarivý,
šťastím duša vzlietla nad nivy.
Láska šepkala básne,
dirigovala rázne,
za všetky verše môže žena,
bez ženy - múzy báseň stená.
Komentáre
krásne vyznanie :-)
Zuzi
naozaj pekné
Lusi,