Žiaľ
V tme na stole stojí sviečka,
jej plameň tíško plápolá.
Vo dverách žiaria detské očká,
na sviečku hľadia dokola.
Sviečka dýcha šero izby,
dieťa horí zvedavosťou,
neodolá sile túžby,
kráča k stolu s nenávisťou.
Oheň, živel nebezpečný,
pripravil ho o rodičov,
teraz je ten čas zázračný,
poraziť ho vodou čistou.
Plameň sviečky už dohorel,
už nevdychuje šero izby.
Žiaľ dieťaťa neprebolel,
stále je len taký istý.
Pomaličky na zem padá,
ruky spína k nebíčku,
sníček mu na očká sadá,
úsmev zalial tváričku.
Komentáre
kk
saso