Martin Chudík

Pre technicky nezdatných alebo výučba informatiky

Vysvetľujem počítačovému analfabetovi prácu s týmto technickým zázrakom. Viem, že nič nevie, preto skúšam, kam jeho neznalosť siaha.

Sprvu začínam zapeklitým problémom:

JA:    Niekedy sa stáva, že ti zamrzne myš (kurzor). Vieš čo máš v takom prípade robiť?

ON:    Nie.

JA:    Bež pre potkana!

Pokračujem zložitejšou situáciou:

JA:    Chceš si z počítača vytlačiť článok. No v tlačiarni došla farba. Ako sa zachováš?

ON:  Hmm, neviem, poraď!

JA:    Existuje viac možností, no najrýchlejšia a najlacnejšia je táto: Zoberieš kábel od tlačiarne, strčíš si ho do zadku a tlačíš!

Chcem svojho žiaka zdokonaliť aj v práci s textovým editorom, preto vysvetľujem:

JA:    Dnes už vie skoro každý naťukať pár slov do počítača. Ale naučím ťa niečo, čo ovláda len malá skupina ľudí. Je to také malé kúzlo, trik. Bude sa ti to páčiť. Vieš kam mierim?

ON:  Nemám poňatia. Pozorne počúvam.

JA:    Nóó (začínam veľavýznamne), sadneš si pred monitor a trikrát si zaťukáš na čelo. Na obrazovke sa v tej chvíli zjaví slovo HLUPÁK.

Výučba sa chýli ku koncu, čakám, kým ručička na hodinách prebehne päťminútovú trať, no nechcem len ticho sedieť, preto prezrádzam poslednú fintu:

JA:    Keď sa ti niečo v počítači nepáči, trebárs nejaký súbor, obrázok, pieseň, čo spravíš? (som zvedavý, ako mi odpovie, potíšku si dumám)

ON:  Neviem, som už vyčerpaný po takej náročnej hodine.

JA:    Vieš, musíš to hodiť do koša! Na čo slúži kôš?! No predsa na odpadky. Kričím nahlas.

Ani som sa nespamätal a môj učený žiak chytil počítač do rúk a šup ho do koša. Hodil ho tam z úctyhodnej výšky. Tak a mám po počítači. Teraz sedím v internetovej kaviarni a píšem túto príhodu. Poučenie? Jednoduché... Nerob si srandu z nevedomých, lebo skončíš ako nemajetný!