Martin Chudík

Mozaika života

Cez objektív života pozerám,

...olejové maľby rôznych farieb,

niekto kupuje zlatý rám,

iný nemá ani na chlieb.

Cez prenikavé vône vidím svet,

pach peňazí, voňavú snežienku,

nos spozná to, čo nevidieť,

skrytú prekážku neveľkú.

Cez spevavé tóny cítim svetlo,

hudba je svetlom môjho života,

aj keby zem more zmietlo,

zvuk vĺn mi hlavu zamotá.

Aj cez poháriky v mojich ústach

vychutnávam dužinu čarovnú,

niekedy mám horké sústa,

milujem chutí kráľovnú,

tú chuť chvíle, keď zbožňovaná

pozrie sa mi do očí,

moje pery v svoju lásku namočí.

Cez ruky vnímam záchvevy všetky,

s dotykom tancujú prsty moje,

nepoznám hmatové zmätky

ani prosté nepokoje.

Mozaiku maľujú naše zmysly,

skladajú život po kúskoch malých,

nápoje – sladký aj kyslý

nám už svorne namiešali.