Zlomený čas
Čierny asfalt zmáčal moje telo,
to sa márne dostať z neho chcelo,
ebenové slzy ma zviazali sťa veľké laná.
Jasný deň som dlho nevidel už,
v mojej duši vládla preveľká súš,
vyschnutá bola, zronená sťa haluz polámaná.
Zrazu som v diaľke zbadal krásny jas,
usmial sa na mňa, sľúbil plno krás,
dnes už viem, jeho slová neboli len fraška planá.

Komentáre
Martinko, pekný deň, rovnako pekný, ako tvoja básnička!
Som tu, ako som sľúbila...
Ahoj Zuzka,
Teším sa už na to naše dnešné rande o piatej :-))
No, Martin, klobásovú kyticu mi na rande ešte nikto nedoniesol,
:-)))
Chcel som, aby bolo naše rande výnimočné,
To bylo výnimočne chutné rande, Martin...
To som veľmi rád:-))
aj mne
Ahoj, ďakujem, že si na mňa myslela :-))
gratulujem,
Ďakujem za blahoželanie :-))