Sloboda
Opadli listy starého času,
skrývali svety v duši stratené,
ako hrubé múry držali ich
a utláčali ťažké kamene.
Sýte telo vlastnou váhou smútku
roztrhalo každý deň samotou
a myseľ túžila po slobode
tak, ako ústa prahnú za vodou.
Slepé črepy zlepila dôvera,
duša našla svoju dušu pravú
a teraz jedna v druhej prebýva,
viac nemrznú, spolu tvoria lávu.
Komentáre
paci sa mi
Nončo,
Martinko, pekná...
Ahoj Rozprávka,
Práve som preladená na ,,poéziu", tak sa mi budú dobre čítať.
Dobre, Zuzka,
Dobrú noc...
Pááááááááááááááááááááááči! :-)
Ahoj Kati,
Martin :-))
Iris,