Martin Chudík

Príbeh lásky

(II. časť)

         Ubehli tri dni od chvíle, keď chlapec doručil svoj list. Pár hodín po poludní sa mu rozozvučal mobil. Bola to správa od dievčaťa, po ktorom tak túžil. Aj ono napísalo pekný vianočno-novoročný vinš. Chlapcovo srdce bilo ako africkí domorodci na bubny.

         Blížilo sa ďalšie vyučovanie. Sadol si vedľa dievčaťa a znovu sa dlho rozprávali. Takto to šlo každý týždeň. Raz sa dozvedel, že dievča už má frajera. Chlapcovo srdce prestalo biť na niekoľko dlhých sekúnd. Akoby ho „obarila“ mrazivá voda.

         „Možno to medzi nimi nie je také vážne. Možno mám šancu,“ uvažoval.

         Začal písať. Písal básne, piesne, ku všetkému ho viedla nekonečná láska k dievčaťu. No nič z toho jej neukázal. Nemohol.

         Trápil sa niekoľko mesiacov, keď to už nevydržal, napísal jej správu, v ktorej bolo:

         „Určite si si všimla, že mi nie si ľahostajná. Hneď od prvého stretnutia si      mi padla do oka a zaľúbil som sa do teba. Páči sa mi tvoj zovňajšok, tvoja        duša. Je úžasné, koľko toho máme spoločného, veľmi dobre sa mi s tebou       rozpráva. Odkedy som ťa spoznal, myslím len na teba. Nemôžem sa na     nič sústrediť. Neviem, čo mám robiť.“

Dievča mu povedalo, že je už zadané (to, čo chlapec dávno vedel), ale že chce, aby aj naďalej zostali s chlapcom kamaráti.

         „Priateľstvo je pre mňa najcennejšie,“ povedalo.

         Tak zostali kamarátmi. Chlapec mu ešte poslal báseň, ktorú preň napísal. Teraz už mohol. Všetko vedelo. Rozprávali sa, písali si. Od skončenia kurzu sa viac nevideli.  

         Chlapec navrhoval dievčaťu stretnutie, no to mu vždy povedalo, že mu niečo vošlo do cesty a stretnutie musia odložiť. Doteraz nikto netuší prečo.

Nestálo dievča už o ďalšieho kamaráta, aj keď tvrdilo, že priateľstvo je to najcennejšie?

Alebo sa bálo, že chlapcova láska pohltí oboch?

Odpoveď pozná len ono samo a hviezdy nad nami.

         „Deduško a čo sa stalo nakoniec s tým dievčatkom?“

         „Zmizlo z chlapčekovho života, no láska k tomu dievčaťu horí v jeho          srdci dodnes.“

         „Ako to vieš, dedko?“

Po starčekovom líci sa kotúľala veľká krištáľová slza. Slza dávnej nenaplnenej lásky.

Koniec