Sen
Ležal som na lúke veľkej,
pozeral sa na oblohu.
Vtom mi oči oťaželi,
všade zrazu tma jak v rohu.
Sníval som o deve krásnej,
kráčali sme po tráve,
čierne drozdy spievali nám,
stromy kvitli tam práve.
Lúče slnka dotkli sa ma,
sen sa rýchlo rozplynul.
Chcel som rukou zadržať ho,
k oblohe sa privinul.
Dievča krásne zmizlo náhle,
zostala len spomienka,
sen sa stratil ako farba
z hasnúceho plamienka.
Komentáre
:o)
amalka
Martin, pekná básnička, má taký ľahúčky nádych pesničky,
Škoda, keď takú peknú báseň pokazí gramatický rým typu spomienka-myšlienka.
Zuzka
Ak mi to vyjde tak o dva tyzdne sa mi zacne kruzok, ktory vedie D. Hevier, takze to by bola super skola
No tak a už sme doma. Pozdravuj Danka, že sa naňho teším,
ty sa s nim poznas?:-)) odkial ak smeiem vediet:-))
To vieš, niečo ako študentské známosti... Mali sme spoločný štart
A ak by náhodou nevedel zatriediť Zuzku Rozprávkarku, tak povedz Zuzku od Žiliny, tú, čo pri poslednej návšteve ŽLF stískal na námesti.
:-))
Mila moja poradkyna,