Blízka a tak vzdialená
Na veľkom piesočnom vŕšku
ružolíca ruža rastie,
kol nej tečie bystrá rieka,
pyšná pevnosť – pre ňu pastier.
Kúzelné lupienky zdobia
každý kút krásneho kraja,
rozprávková vôňa ruže
skutočnosť so snami spája.
Pohladiť ju, vdýchnuť svetlo
žiariace žilou života
zatiaľ nemôžem, len čakám
stále sám, slaná samota...

Komentáre
akosi nefotis :))
Nazdar,
Hej, čo je?
Veď práveže nič
Ketrin, ty si tú báseň nepochopila?
Martin, že som jej to dobre vysvetlil...? (((-:
Veru ty do toho riadne vidíš...
Martin,
Ahoj Poludnička,
Prajem dobrú nôcku, papa