Martin Chudík

Osamelé rána

Nechcem myslieť na tie rána,

keď sa budím celkom sám,

vtedy vrúcne prosím Pána,

dvíham oči k nebesám.

Nežné prebúdzanie láskou,

pod nahými dekami,

dotyk ako od beláskov

po pokožke steká mi...

Nemá posteľ, zmizli slová,

ktoré zneli muzikou,

nestihol som si ťa schovať,

v srdci zostal chladný kov.

Nechcem myslieť na tie rána,

keď tu so mnou nie si ty,

prázdnota je slaná rana,

samotou som dobitý.