Martin Chudík

Kroky k pravde

Padám,

lepkavý jazyk ropuchy sa ovinul

okolo mojej nohy,

pristál som na tvrdých slovách,

bodajú ma sťa capie rohy,

v tieni roztúženej večernice

skáčem hlava – nehlava

po ihliciach čistej pravdy,

bolesť karty rozdáva,

oči lávou spálené,

čerstvý vzduch ďalšieho rána

zaváňa štipľavým korením,

udrie do nosa sťa tvrdé kamene,

dážď si s rosou zamením,

omyl za omylom – pod pás rana,

nalejem si pohár vína,

snáď v ňom nájdem pravdu krutú,

zmyje sa zo sveta špina,

postavím na pravdu hutu.