Martin Chudík

Príbeh lásky

(I. časť)

         „Dedko, dedko, porozprávaš mi dnes ďalší zaujímavý príbeh?“

         „Áno, vnúčik, ale potom už pôjdeš naozaj do postele. Rozpoviem ti teda     smutný príbeh o láske jedného mladíka.“

         Bolo to pred pol storočím, posledný jesenný mesiac podával ruku prvému zimnému. Chlapec sa túlal mestom ako bez duše. Niečo mu chýbalo. Bola to láska. Túžil po dievčati, ktoré by miloval celým svojím srdcom. Rozmýšľal, dumal, kde by také našiel. Nechcel, aby vysnívaná mala len pekný „obal“, ale aby sa krása jej ducha snúbila s tou telesnou v harmónii, ktorú poznali už dávni Gréci a nazvali ju kalokagatia.

         „Kam mám ísť?“ hútal.

Odrazu ho niečo napadlo.

         „Pôjdem tam, kde sa ľudia učia o duši. Sám sa o tom dozviem viac a          možno tam stretnem svoju vyvolenú. Zabijem tak dve muchy jednou           ranou.“

         Ako si zaumienil, tak aj spravil. Prihlásil sa na päťmesačnú výuku. Prvé vyučovanie bolo zaujímavé. Lektor vedel pútavo rozprávať, všade naokolo bolo plno pekných dievčat, chlapec sa cítil príjemne, no v tom roji ľudí sa ešte ťažko orientoval.

         Na druhom stretnutí si prisadol k čiernovlasému dievčaťu. Po chvíli sa navzájom predstavili a začali sa rozprávať. Dievča sa usmialo, chlapec jej úsmev opätoval. Mali si čo povedať, rovnaké záľuby, záujmy, názory...

Toho dňa sa vyučovanie skončilo, všetci sa rozutekali domov. Bola to posledná hodina pred vianočnými prázdninami.

         Od prvého stretnutia chlapec na dievča neustále myslel, deň i noc. Chcel sa s ňou znovu stretnúť, porozprávať sa, no poznal len jej meno. Túžbou opantaný sa pustil pátrať po jej adrese. Jeho snaženie bolo korunované úspechom.

         „Nemôžem jej len tak zastať pri dverách. Možnože si ma už ani          nepamätá,“ behalo mu mysľou.

Vzal čistý papier, pero a začal písať list. O päť minút na ňom žiaril vianočný vinš a jeho telefónne číslo.

         „Snáď mi napíše aspoň sms,“ zbožne si želal.

Bol studený zimný večer, tri dni pred Štedrým dňom, keď sa chlapec, vo vrecku s listom, vybral tam, kde malo bývať dievča. Zastal pred bránou, na pár sekúnd zaváhal a nakoniec vložil list do schránky.

         „Zostáva mi len čakať,“ vzdychol si.

Pokračovanie zajtra