Záverečná
Keďže maturita ku mne letí na krídlach času a ten je neúprosný,nemám, bohužiaľ, čas na písanie básní. Preto bude moja tvorba najbližšie dva týždne veľmi chudobná, ak vôbec nejaká. Aj keď nebudem na blogu tak často, sem-tam vás prídem navštíviť, prečítať si nové rozprávky, básničky či články o ľudských osudoch, radosti a smútku. Takže sa ma nezbavíte! J
Na nejaký čas sa zatvárajú moje poetické vráta,
no želám Vám, nech Vás tu môj básnický duch i naďalej máta.

Komentáre
Joj, Martinko, však mňa začal mátať hneď teraz, v tomto okamihu!
Ale samozrejme, maturita je dôležitejšia, tak si daj pauzičku (a iba tak súkromne, aj tak si myslím, že to nevydržíš...)
:-))))
Zuzka,
Martin, však aj ja sa chystám na cesty, tak si chcem ešte tento týžden
Tatry už volajú? :-))
Včera som v rádiu počúval dobrú reláciu o Jánovi Smrekovi. (spolu s Chalupkom a Rúfusom patrí medzi mojich najobľúbenejších básnikov). Každý básnik má síce niečo do seba, ale ktorí sú tvoji 3 najobľúbenejší?:-))
Ja mám veľmi rada Jožka Urbana, potom Petra Bíleho, Ondra Čiliaka,
Väčšinu z nich som poznala/poznám osobne, možno aj preto mám k ich tvorbe ,,privátny" vzťah.
Peknú hŕbu básničkárov poznáš:-))
Ale za to vieš koho mám rád? Petra Petišku, od neho som aj na recitačných pretekoch recitoval báseň Ufón, doteraz si ju pamätám.
O polnoci, sviežim nočným vzduchom,
dopadol mi do záhrady ufón.
Mal tri oči a dve uši veľké,
celkom ako v jednej sci-fi v telke.
Ležal v tráve ako spitý vandrák
a dosť čudne žmúril zo skafandra.....
Ja mám Válka rada, má krásne niektoré veci, mám doma od neho výber,
Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten, kto ľúbil sklamal sa a ten kto sklamal, ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá.
Spoznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni sa svetlá tratia z duše
a človek, koník túľavý od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať, žť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba, je mu to jedno aké,
len srdce, možno obrázok a možno tôňu iba.
No pred cieĺom sa zastaví: komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa.
Bola to láska? Sklamanie? I láska bola hlúpa.
Veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.
Koľkorát v noci májovej hladeli spolu do mesiaca.
No máj im málo lásky dal a krátke bolo leto.
Len jeseň, tá vie o všetkom, a jeseň nepovie to.
Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju:
túžieval, čakal, dočkal sa... Nepozná ju!
Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi.
No ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi...
Vidíš, Martin, o polnoci ma zobudíš a zarecitujem ti ju... Mám ju už celé roky v hlave.
Klobúk dole :-))
Včera som čítal od Erbena báseň Vodník a mal tam takéto dvojveršie:
Dnes je čtvrtek, zajtra pátek,
šiju, šiju si kabátek.
Zmiatlo ma, že spájal párno-slabičné s nepárno-slabičným slovom. To
môže? Nie je to potom už gramatický rým?:-))
Martin, nie je... Chyták je v slovíčku si... Vyslabikuj si to presne
To je vlastne najväčie umenie, vedieť si to zvratnými zámenami vypárovať, rsp. nevypárovať.
Ahaa, takže zvratné zámená môžu byť:-))
S ukazovacími zámenami to tak neplatí?
Nie, Martin. Zvratné zámena ti menia prízvuk.
Hmm to ti je fakt veľká veda:-))
Idem ešte trochu pozrieť telku.
Možno budeš musieť do antikvariátu... Ani ti veru neviem, či som ju
Ok, skúsim aj antikvariát,
Pozriem sa, či ju kdesi doma nemám zahrabanú medzi starými knižkami.
To by som sa potešil:-))
hmm
Lusi,