Zimná symfónia
Deravé ulice,
ľadové kocky stuhnutia
bránia v rezkom kroku,
medové kalíšky zvonia,
tancovať ľudí prinútia,
roztopia kryštály v oku.
Nahé prsty stromov
šermujú ovsené vločky,
hviezdne fakle blčia,
my kráčame mlčky
do náruče tmy hustejšej
ako kožušina vlčia,
do hniezda plného lásky,
kráčame, kráčame domov.
Komentáre
Hm, Martinko, zo dňa na deň lepšie...
A hlavne sa mi páči, že sa viac vkladáš do obraznosti básne.
Odkaz som dostala, upratovala som si blog, tak si to ľahšie našiel.
Zuzka,
Nechal som slová, nech mi samé klopú na dvere poézie, nech sa mi núkajú. Zatvorím oči, meditujem, nechávam plynúť impresiu danej chvíle do veršov :-)
síce pekne hrá tá tvoja zimná symfónia, ale
Ahoj Derechurka,
Veru, jar, prebúdzanie sa nového života, kvitnutie púčikov, sladká vôňa májovej lásky...hmm, to bude krásne
Martinko..
Zara,
už ťa opustili bacily?
Martinko, ešte nakúkajú..
:-)
Martin...
Zara,
Zuzi,
Lasky,
..............
Duch, nemáš ty náhodou čosi spoločné s Javorom?
Duch,
:)
Pumandulka,
hm..
Kii,
Najprv Martinovi, keďže sme na jeho pôde :-)
Teraz tebe :
Možno 2 ruky, nohy, uši,... ale to neviem presne.
Duch,
Duch, to mi niečo pripomína... Pamätáš sa na to: na počiatku bolo slovo?
martin - no, TY, presne a konkrétne TY...mi určite dokážeš pomôcť.
Zase tebe : Tomuto som nikdy napochopil/a...
Duch,
martin - neviem teraz v akej súvislosti myslíš?
Skús skonkretizovať otázku.
Duch,
No veď pesne na to, že TY mi dokážeš pomôcť...
Duch,
No spôsob nechávam na tebe...
Ale vieš, duch - neduch... báseň robí zázraky.
Kedže si sa akosi zatiaľ neprejavil...
Duch,
To vieš, príď ma postrašiť v noci, aby som sa inšpiroval ;-)
Vydržať... Dobre, že nepovieš : Prežiješ alebo Dožiješ sa...
-A potom si pozriem (v básni) svoju úšpešnosť :-)