Bozk večnosti
Čierna tma.
Na oblohe žiari mesiac,
no dušu hryzie temnota.
Srdce prebodnuté tŕňom lásky
roní krvavé slzy. Bolesť neustáva.
Zrazu chudá žena v čiernych šatách
kráča pomalým krokom ku mne.
Vyzerá vznešene, no akosi čudne.
Pristúpi bližšie, chytá ma za ruku.
Chladná prázdnota – ešte nezažil som takú.
Posledné, čo pocítil som, bol bozk.
Bozk nekonečnej večnosti.
Komentáre
Martin, zvláštne ... Až z toho človeka mierne mrazí...
Dakujem Zuzka,
technicky už lepšie,
Sorry,
nechcela som ťa uraziť
Velmi silna basen...
Prázdny bozk od večnnosti
zojana,
zuga
vladov
báseň celkom fajn, naozaj skvelo napísaná,
Leny