Martin Chudík

Maturanti vedia, o čom píšemJ

Študentské trápenie

Otvoril som knihu zrána,

zakrákala vonku vrana,

poslala mi nový deň,

hnala hada pod kameň.

Slnko zohrievalo veľmi,

deti revali sťa šelmy,

všetko žilo jarným snom,

len ja s knihou pod nosom.

Písmenkami unavený

chcel som skúsiť trochu zmeny,

odhodil som knihu von,

izbou zaznel hlasný ston.

„Prepáč, kniha, je to ťažké,

nechcem ťa však nosiť v taške,

otvoriť ťa nechcem viac,

mám už po krk takých prác.

Viem, že múdrosť srší z teba,

potrebná si sťa kus chleba,

dnes som s tebou dlho bol,

už mám z toho v srdci bôľ.“

V hlave badám čiernu dieru,

preto nadnes končím, veru,

zajtra príde nový deň.

knihu budem čítať, viem.