Martin Chudík

Dušičková

Studený večer,

súmrak farbí nebo načierno,

tmu pália blikajúce svetielka,

láskajú duše našich blízkych,

na ktorých zostala len spomienka.

Lístie mäkko prikrýva telá,

večným ohňom horí skromná sviečka,

odišli, zostali sme sami,

padajú nám smútkom ťažké viečka.

Stále nás strážia, vo dne - v noci,

hladia naše srdcia milujúce,

zaslúžia si krátku návštevu,

nepovedz len: „Prídem nabudúce.“