Premena
V prachu zabudnutia spala bezvládne,
odpočívala tam len v kúte sama,
vyrvaná z hrude, odhodená, smutná,
plakala láska.
Chcela sa pozbierať, usmiať sa znova,
nemala však síl, nik ju už neživil,
potkla sa o veľký koreň záhuby,
odvtedy chradla.
Zrazu sa prihnala zúrivá búrka,
mohutný lejak zmyl prach zabudnutia,
vietor vdýchol láske dúšok nádeje,
láska ožila.
Komentáre
Martin, pekný deň... Vďaka za včerajší rispet. čítala som...:-)))
Ahoj Zuzka,
Dnes som vyskúšal sapfickú strofu,, som rád, že sa ti báseň páčila
:-)))
som rada
Ahoj Zuzi,
ahoj :)
Tak keď sa
Ja som sa dnes trochu pozeral do tej psychológie,, ale nevydržím prti tom dlho sedieť, tak takto odbieham, však to poznáš :-))
:-)
Veru už aby bolo po tom
...