Martin Chudík

Bolesť v čase

Čas je len myšlienka vo víre vetra,

chvejúca sa pod každým dotykom,

vždy ma pri ňom bodavá bolesť stretla

s ostrým mečom, v brnení velikom.

Bodá, bodá, život viac nie je pestrý,

nádej už leží ubitá v krvi,

vravím si: „V duši čierne plátno prestri!

Veď nie si posledný ani prvý.“

Keď čas príde zas ku mne na návštevu,

zbaví moju dušu zlého temna,

snáď budem mať opäť svoj dôvod k spevu

a srdcom mi zaznie pieseň jemná.